Narodenie
Narodenie – Vrbický (Vyšný) Hušták. Hušták znamená okrajovú časť mesta, predmestie.
Názov vznikol z nemeckého pomenovania „Hoch Stadt“.
Existujú dva údaje o dátume:
10. 5. 1859 – údaje na osobných ID preukazoch zo Švajčiarska + svedectvo Ivana Stodolu o zápise v rodinnej matrike
11. 5. 1859 – zápis v evanjelickej matrike a.v. vo Vrbici Vrbici (Matrika narodených a pokrstených Vrbicko-mikulášskej ev. a. v. cirkvi, č. 100/1859, s. 206)
RODIČIA
Otec – Ondrej Stodola (1822 – 1889), majiteľ kožiarskej dielne
Prvá manželka – Judita Stodolová, rod. Malatová (1828 – 1853)
Matka – Anna Stodolová, rod. Kováčová (1837 – 1912)
Ondrej Stodola spolu s manželkou Annou, rod. Kováčovou, vychovali štyroch synov.
Najstarší bol Jozef, Aurel bol druhý v poradí a mladší dvaja boli Emil a Kornel.
Rodičia svojim synom vštepovali pracovitosť, pravdovravnosť, statočnosť a tým im zakódovali pevný, mravný základ. Oboznamovali deti s domácou a svetovou literatúrou.
Dali im aj hudobné vzdelanie. Svetovo najznámejší je Aurel, no každý zo synov robil svojim rodičom radosť a každý z nich bol významný na svojom poli.
BRATIA
(1856–1938)
Majiteľ kožiarskej firmy, učiteľ, dozorca a radca pre uhorský garbiarsky priemysel. Usiloval sa o založenie odbornej garbiarskej školy v Uhorsku, starosta (1923 – 1928), otec lekára a dramatika, národného umelca Ivana Stodolu (1888 – 1977).
Jozef Stodola bol najstarší z bratov Stodolovcov. Narodil sa 28. 2. 1856 a zomrel 7. 12. 1938. Ako najstarší syn sa ujal rodinnej tradície a vyučil sa garbiarskemu remeslu. Potom pracoval v otcovej fabrike a neskôr ju viedol. Pôsobil aj ako učiteľ a svoje skúsenosti odovzdával mladým adeptom remesla.
V rokoch 1923 – 1928 bol starostom Liptovského Mikuláša. Synom Jozefa Stodolu bol lekár, dramatik a spisovateľ Ivan Stodola, ktorý je medzi Stodolovcami najznámejší, vari aj preto, že je maturitnou otázkou zo slovenčiny. Okrem dramatických diel však napísal aj niekoľko próz a medzi nimi aj knižku spomienok Náš strýko Aurel
(1862–1945)
Politik, právnik, vydavateľ odbornej tlače.
Aurelov mladší brat Emil bol tretí v poradí spomedzi bratov. Narodil sa 22. 3. 1862 a zomrel 28. 6. 1945. Emil vyštudoval právo vo Viedni, Berlíne, Prahe a Budapešti, kde aj začal svoju právnickú prax. Bol významným odborníkom na štátoprávne otázky. V roku 1917 začal vydávať tématický časopis Právny obzor, ktorý vychádza nepretržite dodnes a v Európe sa nenájde veľa podobne životaschopných odborných časopisov.
Okrem toho bol Emil Stodola veľmi agilný aj v národnej politike. Viackrát bol v predsedníctve SNS a presadzoval v strane demokratickú politiku. Na sklonku Veľkej vojny bol jedným zo zakladateľov SNR a signatárov Martinskej deklarácie. Politicky aktívny bol aj v prvých rokoch ČSR a presadzoval myšlienky demokratickej samosprávy a autonómie Slovenska. V SNS sa však po roku 1922 presadilo radikálne nacionalistické krídlo a Emil Stodola abdikoval na politické funkcie a venoval sa svojej právnickej praxi. Historička Natália Krajčovičová o ňom napísala monografiu Džentlmen slovenskej politiky.
(1866–1946)
Športovec, politik, národohospodár, publicista.
Najmladší zo štyroch bratov Stodolovcov bol Kornel. Narodil sa 26. 8. 1866 a zomrel 21. 10. 1946. Bol tiež politicky činný, ako brat Emil a spolu s ním sa podieľal aj na vzniku ČSR. V čase, keď už bol Emil mimo politiky, bol senátorom za agrárnu stranu. Medzi bratmi, aj rovesníkmi v Liptovskom Mikuláši, však vynikal v športe.
Bol vynikajúcim lyžiarom a v zime roku 1888/89 priniesol na Liptov z Nórska prvé lyže. Dokonca našiel stolára, ktorý ich začal vyrábať. Kornel sa neskôr zaslúžil o to, že pri Liptovskom Mikuláši začal fungovať prvý lyžiarsky vlek vo vtedajšom Uhorsku. Bolo to na Háji – Nicovô, na lúke nad železnicou, kde sa dnes pasú kravy.
Zaujímavosťou je aj to, že tento vlek bol ručný – na kľuku. Kornel Stodola bol aj zdatný horolezec. V roku 1903 ako prvý vystúpil na Volovec Mengusovský a nazval ho podľa svojej manželky Oľgin štít. Horolezci ho takto poznajú dodnes.
Školy na Slovensku, po maturitu
- Základná škola v LM a v Levoči, nemčina na Spiši
- Evanjelická ľudová škola v Liptovskom Mikuláši + krátkodobo na Spiši, kde sa naučil nemecky 1869 – 1876
- Uhorská kráľovská vyššia (nemecká) reálna škola v Levoči (1 rok)
Aurel Stodola bol talentovaný a snaživý žiak. Učitelia si zavčasu všimli jeho talent a ľahkosť, s akou si osvojuje vedomosti a presvedčili Aurelových rodičov, aby ho poslali na štúdiá do reálneho Gymnázia v Levoči. Tam si Aurel osvojil nemčinu, ktorá sa mu neskôr stala druhým prirodzeným jazykom.
Vyššia reálna škola v Košiciach, 1876 – maturita v Košiciach
Vysokoškolské štúdiá
- Budapešť, 1876 – 1877 – polytechnická škola v Budapešti
- Zürich, 1877 – 1881 – Vysoká škola technická v Zürichu (neskôr premenovaná na ETH), štúdium ukončil s vyznamenaním 6. 8. 1881 s celkovou známkou 6 (najlepšia možná, pre porovnanie – Einstein tú istú školu, pedagogický odbor, končil so známkou 4,9)
- Berlín a Paríž, 1883 – ďalšie štúdium – technika Charlottenbur, univerzita Berlín.
Po skončení štúdia v Zürichu nemá Aurel Stodola stále dosť poznatkov a vedomostí. Stále sa snaží hľadať odpovede na nové otázky. Do Berlína ho láka možnosť počúvať prednášky slávneho fyzika Helmholza a obrovská univerzitná knižnica. Ale zaujíma sa aj o filozofiu a etiku. Svojmu bratovi Emilovi z Berlína píše: „Čítam Spenzera. Dosiaľ som sa utápal v skepse, neurčitosti, teraz som prišiel na systém, ako sa postaviť proti všetkému nejasnému. Pre praktický život malá výhra, pre dnešný veľká. Melanchólie sa už nebojím, som omnoho chladnokrvnejší a s rezignáciou prijímam všetko, čo príde.“
- 1885 – ďalšie štúdium popri zamestnaní – Sorbonne, Paríž
NÁVRAT DO LIPTOVSKÉHO MIKULÁŠA
Požiar 1884
Štúdium v Charlottenburgu v Berlíne prerušil kvôli požiaru (1883) v Liptovskom Mikuláši.
V rokoch 1884 – 1885 pomáhal pri obnove zhoreného rodinného podniku.
Projektoval dom na ul. 1. mája, na ktorom je dnes umiestnená jeho pamätná tabuľa („rodný dom“).
Svadba a narodenie dcér
Manželka Darina Stodolová, rod. Pálková (1862 – 1935)
Mladý Aurel Stodola si svoju manželku doslova „vyhral“.
Platí dodnes, že dievčatá sú skôr vnímavejšie na krásu hudby ako na krásu matematických rovníc a kriviek na technických výkresoch. Aurel svojou hrou zaujal Darinu Pálkovú z garbiarskej, ochotníckej a hudobnej rodiny.
Svadba bola 29. 1. 1887 a vraj na nej bolo veľa zámožných hostí zo všetkých Mikulášskych rodín. Aurel vtedy pôsobil v Prahe
Dcéry Helena (1889 – 1928) a Oľga (1891 – ?) sa narodili v Liptovskom Mikuláši.
PRÁZDNINY
Aj keď Aurel Stodola prežil väčšinu života v zahraničí, miloval rodný kraj.
Keď bol cez dovolenku doma, využil aj príležitosť vystúpiť s priateľmi a „krásavičkami“ (ako on sám píše) na Kriváň. Vtedy naň ešte neviedol turistický chodník s reťazami, takže výstup bol aj dobrodružný. Bratovi Emilovi o tom napísal nadšený list, kde bolo aj toto: „Na vrcholci si človek uvedomí, čo je to dosiahnuť vytýčený cieľ. Netrápil si sa nadarmo, človiečik úbohý! … zišlo mi na um, či aj v živote človek sa neprestane škrabať hore, hore, vždy vyššie a vyššie. Koľkí sú, čo dosiahnu vrchol?
V Nízkych Tatrách, vysoko takmer 1000 mnm, medzi Salatínom a Latiborskou hoľou, leží kúpeľná osada Železnô. Bolo to obľúbené miesto slovenských národovcov, ďaleko od sliedivých očí žandárov a uší maďarónov.
Nájdete tu vilu Kráľ, aj Hviezdoslav, kde veľký básnik napísal časť Hájnikovej ženy. Stodolovci sem chodili veľmi radi a niekoľko dní krásnych prázdnin tu prežili aj dcéry Helena a Oľga Stodolové. Tu sa naučili spievať slovenské piesne, počúvali lesnú ozvenu a ochutnali pravý liptovský guláš s ingredienciami, ktoré boli vo Švajčiarsku neznáme. O rozvoj kúpeľov sa za prvej republiky najviac zaslúžil Aurelov synovec, lekár a spisovateľ Ivan Stodola, ktorý mal v detstve viac príležitostí prežiť tu niekoľko krásnych slobodných dní, než Aurelove dcéry.
