STODOLA AKO PEDAGÓG
Aurel Stodola bol vynikajúci pedagóg. Jeho prednášky boli názorné a zrozumiteľné. Dokázal vypozorovať talent u svojich študentov a citlivo podanou kritikou ich dokázal motivovať a usmerniť.
Mnohí odborníci majú „mazácky syndróm“ a nechávajú mladých adeptov, aby sa s vedomosťami vytrápili tak, ako oni, nech to majú zaslúžené.
Profesor Stodola bol presný opak. Veľmi si dával záležať, aby jeho prednášky mali jasnú a prehľadnú štruktúru. Výpočty ihneď ilustroval na príkladoch v náčrtoch a diagramoch. Dokázal presne kresliť a zároveň plynule vysvetľovať teóriu.Takže tí študenti, ktorí si na prednáškach vyrábali vlastné skriptá a učili sa zo svojich poznámok, si museli v dvojiciach rozdeliť úlohy, aby stíhali aj kresliť náčrty, aj zaznamenať sprievodný výklad.
Bol náročný, ale študenti ho mali radi kvôli jeho skromnosti, bezprostrednosti a individuálnemu prístupu. Dokázal podať kritiku jemne a taktne tak, že študenta neponížil, ale motivoval.
”Páni, dnes budeme vyšetrovať problém …”
Zvyčajne týmito slovami začínal Aurel Stodola svoje brilantné prednášky na vysokej škole. V rámci nich sa zameriaval predovšetkým na širokú problematiku tepelných strojov, teóriu ktorých budoval na báze termodynamiky a ďalších disciplín teoretickej fyziky.
Napriek tomu, že všetky tieto disciplíny sú mimoriadne náročné po matematickej a vôbec teoretickej stránke, Stodolove prednášky sa podľa spomienok jeho poslucháčov vyznačovali mimoriadnou jasnosťou a názornosťou. Povestná bola jeho pevná kresliarska ruka, precízna aj pri skicách, ktorú si vycvičil ešte u Rustona v Prahe.
Jeden z jeho významných odhodlancov spomína na jeho živý a aktivizujúci učiteľský prístup takto: „Vo svojej prednáške nepodával iba správu o určitej problematike: premýšľal, prežíval svoj problém tak živo, že celá poslucháreň ho musela riešiť spolu s ním.“
STODOLOVI ŠTUDENTI
Prácou na automatických regulátoroch sa Stodola stal známym aj v zahraničí. V roku 1896 prišiel do Zürichu na ročnú stáž mladý švédsky inžinier Nils Gustaf Dalén, špeciálne aby sa od Stodolu učil o spôsoboch automatickej regulácie. O tejto ročnej stáži, ako o dôležitom medzníku, sa zmieňuje prakticky každá Dalénova biografia. V roku 1912 sa Dalén stal laureátom Nobelovej ceny práve za originálne technické riešenia automatických regulátorov plynových lámp v majákoch. Tento príklad ilustruje, čo profesor Aurel Stodola považoval za svoje hlavné životné poslanie. Chcel, aby si mladí ľudia osvojovali najvyspelejšie technické poznatky a chcel im pomôcť vyrásť tak, aby oni technické poznanie posúvali čoraz ďalej.
Popri pedagogickej práci profesor Stodola spolupracoval aj s veľkými priemyselnými podnikmi vo Švajčiarsku ako odborný poradca. Napríklad priamo v Zürichu sídlila firma Escher & Wyss, ktorá vyrábala lode poháňané parnými turbínami a zariadenie do vodných elektrární. Dlhodobá a veľmi plodná bola spolupráca s firmou Brown, Boveri a spol. zo švajčiarskeho mestečka Baden a napríklad zakladateľ rodinnej firmy Sulzer z Wintherturu poslal jedného zo svojich synov, aby sa u profesora Stodolu učil a neskôr mu dva roky robil asistenta. Firma Sulzer, okrem iného, bola priekopníkom vo výrobe tepelných strojov a tepelných čerpadiel
Hoci to môže znieť prekvapujúco, no Aurel Stodola mal už na prelome storočí skúsenosti s nadzvukovou rýchlosťou pár a plynov. Rázovú vlnu už v čase narodenia Aurela Stodolu teoreticky popísal Riemann. Stodola však bol prvý, kto tieto teoretické závery pozoroval v laboratóriu a experimentálne overil.
Vysokorýchlostné prúdenie bolo dôležitou súčasťou fungovania turbín, no ako na izolovaný jav sa naň špecializoval jeden z najtalentovanejších študentov Aurela Stodolu – Jakob Ackeret, ktorý po skončení štúdia na ETH v Zürichu pracoval v rokoch 1920 – 21 ako výskumný asistent profesora Stodolu. Stodola videl, že Ackeretov talent presahuje strojárske zameranie ETH a odporučil ho profesorovi Prandtlovi do Götingenu, špičkovému odborníkovi na aerodynamiku. Ackeret bol neskôr prvý, kto navrhol supersonický aerodynamický tunel, prvý v publikáciách používal Machovo číslo a bol medzi najžiadanejšími vedcami, o ktorých mali USA záujem v rámci operácie „Paperclip“ (zajatie a využitie nacistických inžinierov po porážke Nemecka).
Význam Stodolu pre ETH
Aurel Stodola venoval zvýšenú pozornosť veľmi nadaným študentom. Vedel z vlastnej skúsenosti, aké to niekedy majú veľmi nadaní ľudia ťažké a vyjadril to aj takto: „V každom ročníku je určitá garda študentov, ktorá vrchovato uspokojuje všetky želania otca, učiteľa, priemyslu, aj štátu… preto mi dovoľte vysloviť, čo je už dávno vecou môjho srdca: pre túto gardu je treba viac urobiť, ako sa dosiaľ urobilo. Bolo by krátkozrakosťou tvrdiť, že nadaný si aj sám nájde správnu cestu v živote.“
