Veľkí boháči zvyknú hovoriť, že kúpiť sa dá každý. Že ľudia sa líšia iba v cene. Práve preto stojí minimálne za zamyslenie prístup Aurela Stodolu, ktorý vedel, čo chce a peniaze nemali väčšiu hodnotu ako jeho cesta. V čase, keď budoval svoje laboratórium, napísal bratovi Emilovi toto: „Život je tu drahý. Lepšie by som vyšiel, keby som sa mohol stať konštruktérom v niektorej fabrike, a popri tom zastávať docentúru. Ale laboratórium ma už nepustí. Prezradím Ti totiž, že ma tunajšia veľká strojáreň chcela angažovať za šéfkonštruktéra. Za niekoľko rokov by som bol boháčom. Zvrtlo sa to na podmienkach.“

Aurel Stodola sa opýtal, či by mohol slobodne pracovať vo výskume a publikovať svoje výsledky v odborných časopisoch. Neuspokojilo ho, že by bol viazaný obchodným tajomstvom a publikovať by mohol len niečo zo svojich výsledkov. „Tak vidíš, Emil, odhodil som možno milión, a pritom mám tridsaťšesť rokov a ťažko sa živíme z môjho dôchodku so štvorčlennou rodinou.“

Prvé vedecké výsledky (1893) sa týkali automatickej regulácie vodných turbín.
Prvým významným technickým úspechom Aurela Stodolu na novom pôsobisku v Zürichu bola práca o regulácii turbín, ktorá vyšla vyšla v časopise Schweitzerische Bauzeitung v novembri 1893. Aurel Stodola hľadal spôsob, ako skonštruovať automatický regulátor turbíny. Javy, ktoré pri tom prebiehajú, popísal diferenciálnymi rovnicami a previedol ich do sústavy tretieho rádu. Do tohto modelu, aby realisticky popisoval turbínu, sa snažil zaviesť parametre ako zotrvačnosť turbíny a časové oneskorenie reakcie servomotora a hľadal riešenie, ktoré by bolo stabilné a spoľahlivé v čase. O riešení sa radil so starším kolegom – matematikom Hurwitzom, ktorý pripravil sústavu rovníc siedmeho rádu.

Aurel Stodola kolegovi síce zdvorilo poďakoval, že mu pomohol nájsť komplexný matematický popis, ale nebol s riešením spokojný. Regulátor fungujúci podľa rovníc siedmeho rádu totiž nebol technicky realizovateľný. Stodola model ďalej upravoval, zaviedol do neho niekoľko bezrozmerných časových konštánt a matematický model postupne linearizoval. Napokon sa mu podarilo zostaviť model podľa svojich predstáv a skonštruoval podľa neho aj funkčný regulátor. Iní matematici o niekoľko rokov neskôr dokázali, že v oblasti praktickej využiteľnosti je Stodolove riešenie ekvivalentné Hutwitzovym rovniciam, aj prácam Routha a Maxwella, ktorí nezávisle na tom istom probléme pracovali v Anglicku a publikovali riešenie v inej forme.

Riešenie Aurela Stodolu sa naviac v roku 1894 bezchybne uplatnilo v hydroelektrárni v kúpeľoch Davos. Pri vývoji týchto regulátorov sa už jasne črtali kontúry pracovnej metódy, ktorá neskôr dostala názov „Stodolova“.

Medzi základnými poznatkami z termodynamiky otvorených systémov je Guoy-Stodolov zákon, ktorý definuje ireverzibilné tepelné straty. Tento zákon je základom teórie výmenníkov tepla a tepelných čerpadiel.

V rokoch Veľkej vojny bol v celej Európe veľký nedostatok energetických surovín, no Švajčiarsko bolo bohaté na elektrickú energiu z vodných zdrojov. A tak hoci hlavné výsledky Aurela Stodolu boli tepelné stroje, ktoré vyrábajú elektrickú energiu, pracoval aj na obrátenom postupe. Textilná firma Jenny v Aarau si v roku 1917 nechala od firmy Kummler & Matter vyrobiť elektricky poháňanú kompresorovú stanicu, ktorá stláčaním vzduchu nasýteného vodnými parami, vyrábala teplo. Na tomto projekte bol profesor Stodola hlavným technickým kontrolórom a viedol kolaudáciu. Táto kompresorová stanica bola bezprostredným predchodcom prvých tepelných čerpadiel, ktoré využili skúsenosti z jej úspešnej prevádzky.

Znalosť Gouy-Stodolovho zákona umožnila Stodolovi v roku 1928 navrhnúť prvé dodnes funkčné tepelné čerpadlo, ktoré vykuruje radnicu v Ženeve.

Aurel Stodola bol aktívny aj na dôchodku. Aplikácia jeho teoretických prác a praktických pokusov viedla až k prvému plne funkčnému prototypu plynovej spaľovacej turbíny ako pohonnej jednotky elektrického generátora.

Význam tohto technologického prielomu podčiarkuje fakt, že sa oň neúspešne pokúšali rôzni vynálezcovia od roku 1791. Toto prvenstvo patrí švajčiarskej spoločnosti Brown, Boveri a spol., pri konštrukcii sa zúčastnil a viedol prevádzkové testy osobne Aurel Stodola vo veku 80 rokov.

Jednou z častí Stodolovej teórie parných turbín bol výskum dejov v Lavalovej tryske, keď potvrdil niekoľko dovtedy len hypotetických dohadov a rozpracoval matematický a termodynamický popis prúdenia tryskou. O tomto Stodolovom prínose sa dodnes píše ako o pionierskej práci, ktorá priamo smerovala k základom neskoršej teórie raketových motorov a turbínových motorov lietadiel.

– Z práce o automatickej regulácii a na základe Stodolovej metódy v roku 1905 vypracoval Tolle základnú prácu Regelung der Kraftmaschinen (Regulácia motorov). Stodolov prístup sa uplatnil napríklad vo vodnej elektrárni v Davose.

– Stodolovu učebnicu Dampfturbinen často vo svojich prácach ako základný zdroj citoval Fridrich Arturovič Zander lotyšsko-sovietsky priekopník raketových motorov, ktorý skonštruoval prvú funkčnú sovietsku raketu GIRD-X.

– Stodolove práce o turbínach, preložené do angličtiny, boli medzi základmi, z ktorých vychádzali konštruktéri turbínových leteckých motorov v USA.

– Stodolove poznatky o kondenzácii boli základom špecificky švajčiarskeho typu elektrární s parnými kondenzačnými turbínami.